O sebe nám napísala naša profesionálna náhradná matka :

Od malička som chcela byť učiteľkou. V škôlke sme mali láskavú pani učiteľku, ktorá vychovala celú generáciu predškolských detí. Bola vzorom asi všetkých dievčat v okolí. Na základnú školu som chodila do Detského mestečka, kde sme vyrastali spoločne s deťmi z detského domova. Detský domov v Detskom mestečku bol nadčasový projekt, kde deti vyrastali v rodinných bunkách a vychovávali ich stabilné manželské páry. Toto prostredie ma veľmi fascinovalo a myslím si, že ovplyvnilo vývoj nás všetkých v okolí. Pre mňa sa toto povolanie stalo snom o ktorom som snívala.

Roky utekali, založila som si vlastnú rodinu. Vychovala svoje vlastné deti a pomaly som sa pripravovala na kľudnú starobu, vnúčatá… Lenže osud tomu tak nechcel. Zrejme ešte nebol čas na zaháľanie. Jedného dňa som sa stretla s reklamou na povolanie profesionálny rodič. Nechápala som čo to vôbec znamená ale nedalo mi a začala som pátrať. Keď som zistila, že profesionálny rodič je vychovávateľ, ktorý vychováva a stará sa o deti z detského domova zo svojho domáceho prostredia, ihneď mi napadlo, že to je ako za čias minulých v Detskom mestečku. Roztočilo sa osudie náhod a môj život nabral úplne iné obrátky…

Po podaní prihlášky na odborný kurz a zaradení ma medzi účastníkov, sa zrazu môj „sen“ začal zviditeľňovať a stávať skutočným. Každá  lekcia bola pre mňa taká zaujímavá, že som informácie od našich „doktoriek“ priamo hltala. Každý týždeň som sa tešila na stretnutia a nové informácie. Nakoniec prišlo „smutné“ posledné stretnutie v DeD Lastovička. Zrazu sme mali realitu pred sebou. Verila som, že som pripravená prijať dieťa do svojho života a postarať sa oň minimálne tak kvalitne, ako o vlastné dieťa. Nemala som skúsenosti s deťmi z problémových rodín, s poruchami správania. Porovnávať ich výchovu s výchovou mojich vlastnými detí je skoro nemožné. Ale kto z nás môže povedať že je na všetko pripravený? Nikdy nevie aké dieťa príde a vždy je to veľká neznáma pre rodičov aj pre deti. Každé zamestnanie ponúka nové a nové skúsenosti. Vzdelávanie sa a posun vpred. Myslím si, že ani profi rodičovstvo nie je iné. Každé dieťa je iná skúsenosť, iný posun dopredu. Viem, čo môžem ponúknuť a snáď aj čo môžem očakávať.  Obdivujem a skladám veľkú poklonu každej takej rodine, ktorá dokáže prijať cudzie dieťa nezištne do svojej rodiny. Zrejme málokto dokáže oceniť, koľko taká rodina musí vynaložiť úsilia, aby mohlo všetko fungovať tak ako má a aby nikto nebol ukrátený. Je veľký dar pre človeka, keď vie dať lásku, čas, starostlivosť niekomu úplne cudziemu a bezbrannému. Podeliť sa s ním o svoje súkromie, svoju rodinu, a nemať z toho žiadny materiálny zisk. V dnešnej skomercionalizovanej dobe je to skoro zázrak. A to je tiež dôvod, prečo sa vydať touto cestou. Ja potrebujem prácu, ktorá má pre mňa zmysel a vnútorne  ma naplňuje. Je to určite ťažké povolanie a nie je to jednoduché, ale pre mňa je to akási vnútorná potreba byť užitočná, pomáhať potrebným a pokúsiť sa aspoň svojou troškou o zmenu tohoto sveta k lepšiemu. Každý jeden malý krôčik „mojich detí“ vpred je pre mňa tou najkrajšou odmenou za každodennú námahu a úsilie. Mám podporu v rodine aj vo svojom okolí. Som obklopená ľuďmi, ktorí sú ochotní mi pomáhať v tejto náročnej ale užitočnej voľbe. Priznávam, že som mala aj obavy. Bolo to niečo nové a z nových vecí je zrejme v poriadku mať aj obavy. Obavy z toho, aby som to všetko zvládla, aby deti boli u mňa spokojné a šťastné

Môj sen sa mi splnil. Teší ma, že sa mi ho darí postupne napĺňať. Je krásne, keď ľudia majú sny a úžasné keď si ich dokážu aj splniť. Urobím všetko pre to, aby som bola skvelá „teta“ pre veľa detí, ktoré nemali vo svojom živote šťastie na šťastné bezstarostné detstvo. Chcem im dať šancu na dôstojný a plnohodnotný život, aby ich detstvo nebolo poznamenané trápením. Keď pomôžem iba jednému dieťaťu nájsť svoje miesto v živote a žiť slušný, lepší život, tak to všetko má zmysel.

 „Každý deň zazrú svetlo sveta plody lásky. Príroda ich uvila z kvietkov krehkosti, nevinnosti a čistoty. Je to zázrak, je to dar. Rozvíjajme a hýčkajme to, čo je zmyslom života nás dospelých – dieťa – krásna bytosť s krásnou dušou. Je nepochopiteľné ak vyryje do nej niekto jazvu.“